Stretnutie CVX v Prešove
Dotyk vzkriesenia
Posilnili sme most medzi nami a východom a zažili milosti spoločenstva. Katka Raková, Monika Kaššovicová a Daniela Daubnerová sme sa veľmi tešili na stretnutie s prešovským CVX.
Čo sme prežívali cestou? nádej na spoločenstvo, zvedavosť ako žije východ a túžbu všetkých osobne spoznať. Modlili sme sa za tento vzácny čas a ľudí, ktorých spolu nosíme v našich srdciach…
Katka Koleničová a sr. Editka nás v piatok večer vrúcne prijali. Čo bolo prekvapujúce? Ešte v ten večer sme sa modlili za témy, ktoré by sme chceli, aby rezonovali na druhý deň… A oni sa v sobotu, keď sme už boli všetci spolu, integrovali prirodzene do zdieľaní… Boh sa stará, cez nás, naše otázky i odpovede. A zdieľali sme osobne naše životy, našu skúsenosť s Bohom i spoločenstvom, ktoré je pre nás darom, rezonovala zvedavosť na každého z nás; kto som a kde som na ceste osobnej i v CVX?
Editka viedla modlitbu aplikácie ZMYSLOV, po ktorej sme kontemplovali v ich rozkvitnutej záhrade:
“Nech si uvedomíš, že svätosť kráča
cez vnímanie, pozeranie, cítenie, počúvanie a dotyk.
Nech Ti Tvoje zmysly pomôžu uzobrať sa a privedú Ťa k sebe.
Nech Ťa uschopnia oslavovať stvorený vesmír,
tajomstvo a možnosti
tvojej prítomnosti tu a teraz”
(John O’Donohue)
Kontemplovali sme moment, kedy hľadáme Boha, moment vzkriesenia
„PREČO HĽADÁTE ŽIVÉHO MEDZI MŔTVYMI?”
(Lk 24, 1-5)
Hýbalo to nami: Kde hľadám Krista? V živote, či smrti? Čo vzbudzuje nádej a túžby? Verím, že na konci bytia je skutočne svetlo?
Záverečné požehnanie:
“Nech je požehnané tvoje telo
Nech si uvedomíš, že ono je
verným a nádherným priateľom tvojej duše.
A nech si spokojný a tešíš sa z poznania,
že Tvoje zmysly sú prahom k posvätnu.”
(John O’Donohue)
A slovami Kiky Zamborskej:
“Prekročili sme hranice a otvorili sme sa.
Zistili sme, že aj keď sme rôzni, častokrát hľadáme odpovede na rovnaké otázky, túžime po rovnakom jedinom Bohu a všetci hľadáme tú správnu cestu pre nás.
Bolo príjemné spoznať sa s novými ľuďmi, ktorí sú súčasťou rovnakej komunity v inom meste.
Párkrát som sa zúčastnila aj väčšieho stretka, na ktorom boli členovia z rôznych ročníkov v našej lokalite.
Teraz bolo zaujímavé vnímať nás na národnej až svetovej úrovni.
Ako základ v mojom smerovaní vnímam zdieľanie v našej malej ročníkovej skupinke. Okrem toho je dobré si rozšíriť trochu obzory a zoznámiť sa s milými ľuďmi.”
Slovami Jožka Šoltýsa:
“Čo som zažil? Stretnutie s novými ľuďmi, pohostinnosť, prijatie, otvorenosť.
Osobne sa ma dotklo spoznanie nových ľudí, čo som za posledné 4 roky takmer vôbec nepoznal, nezažil. A verím, že sa to zlepší aj tým, že takýchto stretnutí sa zúčastní viac ľudí. Je to o stretnutí sa, spoznaní sa, vzájomnej pohostinnosti a aby sme sa viac otvorili.
Bolo to pre mňa vytrhnutie z môjho stereotypu, ktorý prežívam už dlhšiu dobu.
Nie je to pre mňa ľahké obdobie, keďže som očakával isté veci, ktoré sa neudiali a som z toho sklamaný.
Sobotné spoločné stretnutie bolo niečo iné, zmena v mojom živote. A rozhodne by som to chcel nabudúce prežívať inak, ak to pán Boh dá. A verím že sa to podarí pri ďalších stretkách.“
Spracovali: Daniela Daubnerová, Kristína Zamborská, Jozef Šoltýs
Fotky: Daniela Daubnerová, Monika Kaššovicová