Komunitné duchovné cvičenia CVX s rozlišovaním apoštolského povolania
S túžbou vnímať vďačnosť a radosť, že nás Boh spája a zapaľuje pre dobro, pre dielo, ktoré ako Jeho nástroj konáme, Líder komunita prijala výzvu zvolať druhé Komunitné duchovné cvičenia s rozlišovaním apoštolského povolania v Smižanoch v dňoch 1. – 8. mája 2024.
Súčasťou prípravy bolo zdieľanie v stretkách z čítania nasledujúcich dokumentov: Znovu-prečítanie Ignácovho životopisu, Záverečný dokument z Komunitných duchovných cvičení v Klokočove, Záverečný dokument z Amiens, Výročné správy CVX.
Bol vytvorený prípravný tím: Katarína Raková, Daniela Daubnerová, sestry Agnesa Jenčíková CJ a Archanjela Biathová CJ, ktoré nás procesom sprevádzali.
Naše meno milosti
V auguste 2019 sme počas komunitných duchovných cvičení s rozlišovaním apoštolského povolania v Klokočove, boli pozvaní uvedomiť si našu identitu spoločenstva CVX a spoločne rozlíšiť naše meno milosti. Prečítajte si záverečný dokument z týchto komunitných duchovných cvičení.
Ovocím procesu rozlišovania bolo rozpoznanie a pomenovanie mena milosti nášho spoločenstva:
SPOLOČENSTVO,
KTORÉ SPREVÁDZA
DYCH BOŽÍ
1. Sme spoločenstvo
sprevádzané
Dychom Božím
(Dych Boží nás formuje).
2. Sme spoločenstvo
sprevádzajúce
Dych Boží
(učeníctvo – nasledujeme Pána
a rozlišujeme znamenia čias).
3. Sme spoločenstvo,
ktoré sprevádza
Dych Boží
(communio – kráčame spolu
ako „spoločníci na ceste“).
Z konkretizovania našej identity, nášho mena milosti vyplýva povolanie a poslanie, ktoré chceme individuálne i ako spoločenstvo žiť v Cirkvi.
Akým spôsobom napĺňame žitie mena milosti?
Inšpirovaní 18. Svetovým zhromaždením CVX v Amiens 2023, ktorého sa zúčastnili Jakub Garčár SJ, Katarína Raková, Daniela Daubnerová, sme ako spoločenstvo počuli volanie odpovedať na pozvanie si po takmer piatich rokoch zreflektovať: akým spôsobom napĺňame žitie mena milosti; kde sme pozvaní byť jednotlivo a ako komunita a čo viac urobiť pre Krista?
Prosiac o milosť otvoriť sa a nechať sa disponovať Božím Dychom, o veľkodušnú slobodu počúvať a vnímať Krista, o odvahu púšťať naše očakávania a prijať Jeho premenu, sme vstúpili do procesu Komunitných duchovných cvičení.
„Nie Ty si si vyvolil mňa, ale ja som si vyvolil Teba.“
(porov. Jn 15,16)
Spomeň si….
Postupovali sme podľa dynamiky duchovných cvičení sv. Ignáca: duchovný impulz, osobná modlitba, zdieľanie v malých skupinkách a vnímanie vanutia Ducha v pléne.
Biblické texty nás pozývali k prosbe o milosť uvedomiť si, že sme Boží milovaní, ako aj o milosť pochopiť vzťah, kým je Pán pre mňa a kto som v Jeho očiach.
Rozpamätávajúc sa na Božie pôsobenie na mojej/našej doterajšej ceste v CVX, nazerajúc aj na udalosti berúce Dych a život, sme spolu s emauzskými učeníkmi objavovali požehnanie vychádzajúce z našich slabostí.
Prosili sme o dar milosti indiferencie, aby sme ako spoločenstvo i každý osobne – boli Jeho slúžiacim poslaným “slovom”.
Vstupujúc do túžby Boha skrze kontempláciu Vtelenia sme prosili o milosť odvahy a sily vyjsť zo seba, “vidieť, počuť, cítiť a súcitne reagovať na potreby sveta” (Amiens).
Po zdieľaniach v skupinkách sme identifikovali nasledujúce znamenia čias:
komplikovanosť doby
zotročenie mysle
hlad po Bohu, Pravde, prijatí a viere
a volaní Kráľom sme pocítili zápal veľkodušne na ne odpovedať.
Reflektujúc dokument z Amiens vnímame povolanie udržiavať naše tri piliere (spiritualitu, spoločenstvo a misiu) v rovnováhe: ísť do reality na misiu a angažovať sa, budovať telo našej komunity a zdieľať našu spiritualitu hlbokým spôsobom.
Nazerali sme na Ježiša, Jeho rozhodné odhodlanie prejsť cez nebezpečnú Samáriu (Jn 4, 1-26), na Jeho poslanie a Jeho spôsob sprevádzania.
Poháňaní Duchom sme po modlitbe vnímali Jeho pozvania ku konkrétnym krokom, ktoré chceme aplikovať do života nášho spoločenstva v nasledujúcom období: sprevádzanie stretiek; formácia vedúcich stretiek; apoštolát modlitby – spoločná modlitba za konkrétne úmysly a ľudí, stretká a aktivity CVX; privádzanie stretiek k plodnosti a službe pre CVX, ale i smerom navonok; pozvanie do rozlíšenia a vtelenia osobného povolania každého z nás.
Vo vedomí, že v priebehu necelých piatich rokov sme prešli cestu, na ktorej sme my sami dozreli a začlenili sa do svetového spoločenstva CVX, načúvajúc hnutiam v priebehu procesu komunitných duchovných cvičení, sme opätovne predložili Bohu v modlitbe meno milosti nášho spoločenstva.
S veľkou útechou a radosťou sme všetci zdieľali potvrdenie nášho súčasného mena milosti: Spoločenstvo, ktoré sprevádza Dych Boží.
Odišli sme od svojich prostredí s pocitmi, informáciami, túžbami, očakávaniami.
Ježiš nás sprevádzal na našej ceste, trpezlivo i s láskou nás počúval.
Iste nás aj určitým spôsobom vyrušoval, nás nechápavých a ťarbavých srdcom.
Prehováral k nám, prehlboval naše vzájomné vzťahy.
Bol s nami a my s Ním pri eucharistickom slávení, pri adorácii – tajomne a predsa
tak blízko a živo. Naše srdcia horeli.
Vraciame sa naspäť obdarovaní radostnou zvesťou:
„Pán naozaj vstal z mŕtvych a my chceme byť Jeho svedkami“.
Záverečné radostné výkriky: vďačnosť, nádej, povzbudenie, otvorenosť, rast v zrelosti, pokoj, útecha, sloboda, obnova, jednota v rozmanitosti; nás posilňujú vykročiť v dôvere do reality života a robiť rozhodnutia na väčšiu Božiu slávu!
Nech je nám inšpiráciou Áno Panny Márie!
V Centre Milosrdenstva, Smižany 8.5.2024
Tento text nájdete aj v podobe Záverečného dokumentu.