Pôstna duchovná obnova v znamení žien
Tretí marcový víkend (14 -17. 3. 2024) sa niesol v duchu už tradičnej pôstnej duchovnej obnovy spoločenstva CVX, ktorá sa tentokrát konala v Reholi Najsvätejšieho Vykupiteľa v Kežmarku, kde nás milo privítali/ubytovali Sestry redemptoristky a sprevádzali sestry CJ Editka Príhodová a Fides Strenková.
Možno náhoda a možno práve Duch Svätý zariadili, že sa na pôde ženskej rehole ocitla čisto dámska zostava. Malú ochutnávku z naplnenosti duchovného víkendu a z jeho vzácneho ovocia nám priblížili vo svojej reflexii Katka Blaščáková z CVX Bratislava a Monika Šoltýsová z CVX Prešov.
Na pôstnu duchovnú obnovu som sa prihlásila bez zaváhania. Je to pre mňa vždy životne dôležitý čas na pozastavenie sa, odstúpenie od života v „rýchlom a zbesilom“ tempe, uvedomenie si seba a Pána – pri mne, vo mne a okolo mňa vo svete, v ktorom žijem a v ľuďoch, s ktorými tvorím vzťahy.
Duchovnou obnovou nás tentokrát netradične sprevádzali sestry CJ – Editka Príhodová a Fides Strenková. Bývali sme v kláštore sestier redemptoristiek. A zišli sme sa nakoniec samé ženy – 10 požehnaných Božích princezien 😊 Pán si nás v takomto zložení zavolal presne na toto miesto, v spojení práve s týmito rehoľníčkami, aby nám takto dal precítiť nádheru Božieho dcérstva. Takže téma Žiť svoj krst vedome a autenticky – rozvíjať svoju identitu laika v Katolíckej cirkvi nám dokonale ladila v tajomnej súhre okolností (ako to len On vie „namiešať“).
Cítim veľkú bázeň a vďačnosť Pánovi za milosti, ktorých sa mi dostalo počas tejto duchovnej obnovy. Skúsim vybrať aspoň niektoré okamihy, ktoré sa ma silno dotýkali. Už prvá meditácia mi krásne nadviazala na adventnú duchovnú obnovu, kde sme uvažovali nad Jánom Krstiteľom. Ján je BRÁNOU ku Kristovi – nie je Mesiáš, ale je nástrojom v Jeho rukách. Je povolaný ukázať na Baránka – tomuto povolaniu je Ján verný aj napriek ťažkostiam života. Človek – Ján – krstí Boha – Ježiša – ktorý berie na seba cez vodu (prostriedok) hriechy všetkých ľudí. Boh si vyberá ČLOVEKA na túto najdôležitejšiu úlohu….Vyberá si takto aj mňa na niečo veľké, dôležité pre Jeho ľudí, aj keď často ťažké… Ale On mi dáva silu, prostriedky i oporu na to, aby sme to SPOLU zvládli, preto sa nemusím báť veľkých výziev.
V krste som sa stala BOŽOU DCÉROU. Nepotrebujem byť k ničomu a nikomu uviazaná, môžem sa vzdať všetkých závislostí (na ľuďoch, veciach, na očakávaniach – svojich aj okolia) a žiť tak v slobodnej radosti Božej dcéry taká, aká som – taká, akú ma Boh stvoril a prijíma ma so všetkým. On mi dáva svojho Ducha = lásku, ktorá preteká medzi Otcom a Synom. V tomto milostiplnom, láskyplnom prúde smiem stáť aj ja ako Jeho dcéra.
Krst ako kontinuálna sviatosť: Vyrastám z Krista („Ja som vinič, vy ste ratolesti…“) – krstom som naňho napojená (zakorenená v Ňom). V každodennom živote to pre mňa znamená neustále opakovať voľbu – chcem a volím si nasledovať Ho, byť s Ním a učiť sa od Neho. Silno mnou rezonuje dynamika slovies choďte, učte, krstite (Mt 28, 19 – 20). „Choďte“ v sebe nesie neustály pohyb – nemôžem stáť na mieste, je treba sa hýbať vpred v povolaní, ktoré mi Boh dal. Ostať zakorenená v Kristovi a súčasne ísť… „Učte“ neznamená hovoriť, ale robiť = svedčiť svojím životom. Teda nie dávať vedomosti/rady, ale sprevádzať druhého, kráčať s ním po Ceste/ceste. „Krstite v mene Otca, Syna i Ducha Svätého“ pre mňa znamená byť už spomínanou bránou ku Kristovi. Znamená to postaviť sa spolu s tými druhými do prúdu Ducha = Lásky pretekajúcej medzi Otcom a Synom a v tejto Jeho láske spolu žiť. Pretože svet nemá dosah na tento Boží život vo mne, v nás… Kto sú „tí druhí“? Kto sú tí, ktorých máme krstiť? KAŽDÝ – všetky národy, čiže ktokoľvek (a teda neuprednostňovať iba niektorých, ktorí sú mi sympatickí, s ktorými to ide ľahšie, ktorí rozprávajú „mojím jazykom“).
Nedá mi nespomenúť ešte jednu meditáciu, ktorá sa ma nečakane silne dotkla – Sila Kristovej krvi od sv. Jána Zlatoústeho. Kristova krv vytryskla zo samého kríža, z Pánovho boku. Vytiekla krv (symbol Eucharistie) a voda (symbol krstu). Cirkev vznikla práve z tejto krvi a vody kúpeľom znovuzrodenia (krst) a obnovou v Duchu Svätom (eucharistia). Kristus zo svojho boku vybudoval Cirkev – tak, ako z Adamovho boku vzišla jeho manželka Eva. Cirkev vyšla z Ježišovho boku ako jemu rovná, ľudia v nej „sú ako Kristus“ – v dynamike poznám – milujem – nasledujem Krista (stávam sa mu teda podobným/podobnou). My (Cirkev) sme ako viaceré údy toho istého tela. Aby toto Kristovo telo fungovalo, sme aj my navzájom za seba zodpovední, aby sme boli ako On a nepostavili sa ako časti jedného tela proti sebe. On nám dáva život, silu a milosť, aby sme sa navzájom vnímali a sprevádzali. Lebo sme stále prostredníctvom prúdu vody (krstu) a krvi (eucharistie) napojení na Krista. Ako celá Cirkev, tak aj každá jej časť (teda každý človek). Ak nejaká časť tela hibernuje, ochabuje a ja si to nevšímam, postupne choroba „nevšímavej hibernácie“ prechádza aj na mňa. Aby sme sa opätovne začali vnímať a hýbať, potrebujeme rozcvičiť všetky časti Tela – postaviť sa do prúdu Ducha, nechať sa vyliečiť Pánovou Láskou, navzájom sa zavnímať, nechať sa zjednotiť v Ňom…
Nakoniec som sa venovala svojej životnej misii – poslaniu 3 úradov – kňazský, prorocký a kráľovský, ktoré Kristus vykonáva skrze mňa. Ako konkrétne? Kňazský úrad vidím v modlitbe za druhých, v žehnaní druhým slovom, krížikom na čelo, ale aj pohladením, objatím, dotykom, vypočutím či len obyčajným (a predsa tak ťažkým) prijatím toho druhého takého, aký je na jeho ceste. Prorocký úrad je v mojej snahe ukazovať na Krista, byť bránou pre ostatných na ceste k Nemu. Učiť o Kristovi (vo význame svedčiť a sprevádzať ) – klásť dobré otázky tak, aby ten druhý hľadal a nachádzal Boha a aby sme sa spolu radovali v Jeho láske. Kráľovský úrad pre mňa znamená žiť ako kráľovná – čiže slobodne, pretože už viac nemusím byť otrokom nikoho a ničoho. Tiež to pre mňa znamená žiť v neustálej oslave Boha – Boh sa so mnou teší z ovocia, ktoré prinášam; oslavuje so mnou na kráľovskej hostine (Eucharistii).
/Katka Blaščáková/
Na duchovnej obnove CVX som bola po prvýkrát. Hoci som nebola na celej DO (prišla som až v piatok popoludní), bol to milostivý čas. Prihlásila som sa na obnovu, lebo som sa potrebovala trochu stíšiť. A moje očakávania sa tu naplnili. Zažila som ticho, prijatie a Boží dotyk, ktorý mi v kolotoči povinností v bežnom živote chýbal. Téma krstu ma prekvapila a zároveň potešila hneď po prečítaní prvých riadkov. A do toho tiež prostredie s výhľadom na Tatry a krásne počasie 😊
Bola som oslovená biblickým textom „toto je môj milovaný syn v ňom mám zaľúbenie“. Pri ňom som si uvedomila akú veľkú hodnotu mám v Božích očiach, skrze krst, a že mám krásne jedinečné meno, ktorým ma Pán volá a pozýva vydávať svedectvo. A to je aj to, čo vo mne doteraz rezonuje.
Prostredie, kde sme strávili tých pár dní, bolo nádherné a aj počasie vyšlo, takže sa dalo vyjsť von a aj tam vnímať Božiu dobrotu pri pohľade na Tatry. Aj ubytovanie bolo pekné, čisté a útulné a sestry Redemptoristky ústretové a ochotné vyjsť v ústrety. Páčilo sa mi tiež, že sme sa mohli zapájať do ich modlitbového života.
Chcem tiež poďakovať sestrám Editke a Fides, že nás sprevádzali celou DO. Sestre Editke za podnetné texty a denné vovedenie do témy. A obom sestrám aj za sprevádzanie a rozhovory. Dúfam, že aj nabudúce sa mi podarí ísť na DO. A ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili a zorganizovali ju trochu bližšie k východu. Všetkým ešte raz Pán Boh zaplať!
/Monika Šoltýsová/
Fotky: Katka Blaščáková